dnes má meniny Móric
zajtra Zdenka
22.9. 2018
Anjeli v pôrodnici na Myjave
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Príbeh pre Bútľavú vŕbu - Poďakovanie gynekologicko-pôrodnickému oddeleniu nemocnice s poliklinikou v Myjave (20.4.2004)



Prajem Vám krásny, dobrý deň,


keďže je dnes 20-teho apríla, naša Dianka by mala mať podľa lekárov dnes len pár hodín. Termín určili na 19-teho apríla. Ale keďže malinká v maminkinom brušku nevidí na hodinky a kalendár, zachcelo sa jej na svet o niečo skôr. Ale poporiadku.



Tak ako som písal v prvom článku, po zatvorení banskoštiavnickej pôrodnice, pre ktorú sme boli pevne rozhodnutí, nám toho veľa na výber, čo sa týka pôrodníc na Slovensku , kde by sme sa cítili príjemne, neostalo.

Ďalšia široko ďaleko známa pôrodnica, ktorá pripadala do úvahy, bola v Topoľčanoch. Tá je známa pôrodmi do vody (vo vani). Tak sme si s manželkou urobili malý výlet a navštívili sme ju. Prívítal nás pán primár (trošku odmerane z pozície svojho postu), podal nám základné informácie a poveril svojho kolegu, aby nás pôrodnicou previedol. Ten bol už viac zhovorčivý a usmievavý - napätie trošku opadlo. Hoci sa topoľčianska pôrodnica pýši titulom Baby Friendly Hospital (ďalej len BFH), veľké rozdiely oproti klasickým pôrodniciam, až na možnosť rodenia vo vani a pre nás čiastočný "Room-ing" (možnosť pre mamičku mať dieťa po pôrode stále pri sebe, ale nie manžela) sme nepostrehli. Manžel ani pred pôrodom ani po pôrode nemôže zostať so svojou rodinkou. Ubytovanie si musí hľadať sám niekde v meste alebo každý deň dochádzať na pár hodín. Taktiež cena formou sponzorského daru za pôrod rovnaká ako v Banskej Štiavnici sa nám, pritom čo zahŕňala, zdala prehnaná. Čo sa týka rodenia do vody, po našich konzultáciach s nezávislými gynekológmi, nie je veľmi vhodné pre prvorodičky. Lekár totiž môže len čakať so "založenými " rukami, kritéria na pripravenosť pôrodných ciest rodiacej mamičky sú striktnejšie a nie je zaručené, či sa to vo vode vôbec podarí, takže sa musí "dorodiť" klasicky.

Ako sa hovorí "babo raď", rozhodnutie ostalo na nás. Museli sme sa rozhodnúť medzi klasickou pôrodnicou a BFH Topoľčany. Trošku nám v rozhodovaní pomohla náhoda, kedy sa manželka na poradni stretla a pozhovárala s manželkou primára gynekologicko-pôrodnického oddelenia nemocnice s poliklinikou v Myjave. Moja manželka sa trošku posťažovala, že nám to nevyšlo s Banskou Štiavnicou a spomenula naše dojmy z Topoľčian. Manželka primára jej zase objasnila spôsob práce a možnosti, ktoré ponúka pracovisko jej manžela - primára. Navrhla nám osobné stretnutie s pánom primárom na 5.4.2004 o 13.00 hod. Keďže máme aj veľmi dobrú známu, ktorá tam pracuje ako sestra a čo to nám o ich oddelení rozprávala, vážne sme začali uvažovať a tešili sme sa na stretnutie s primárom v pondelok. 

Všetko by bolo OK, nebyť skorého budíčka v nedeľu ráno 4.4.04 o 4.40 hod. zo strany mojej polovičky, kedy mi oznámila, že jej odtiekla plodová voda. Ešte v polospánku som pochopil, že je to tu. Našťastie sa mi podarilo zachovať chladnú hlavu, ukľudniť mamičku - čakateľku, všetky nachystané veci zhromaždiť, zavolať našej veľmi dobrej známej, všetko pred odchodom riadne zdokumentovať (foto + video) a mohli sme vyraziť.

Vzhľadom na vzniknutú "krízovú" situáciu, nebol čas premýšľať o inej alternatíve, tak sme nakoniec dorazili aj s našou známou o 6.00 na gynekologicko-pôrodnické oddelenie nemocnice s poliklinikou v Myjave. Maličká to nakoniec rozhodla všetko za nás. Keďže sa práve menili služby, cca o 7.00 hod. podstúpila manželka prvotné vyšetrenie a na naše milé prekvapenie sa jej ujal službukonajúci lekár - primár MUDr. Henrich Gašparík. Naša známa so svojimi kolegyňami nachystali manželku, prezliekli ju, uložili jej veci a taktiež sa postarali aj o mňa - dali mi veci na prezlečenie, aby som mohol byť spolu s polovičkou celý ten čas. Keby mi vtedy niekto povedal, že je pred nami 18 hodín, ktoré strávime zatvorení v dvoch miestnostiach nazvaných "Čakateľka", určite mu odpoviem, že si robí srandu. Tie dva týždne pred termínom však bolo treba dohnať. Keďže v danej situácii (odtečená plodová voda) nebolo iné riešenie, počiatočné slabé kontrakcie, ktoré inak mamičky "prechodia" doma, bolo potrebné zosíliť pomocou infúzií. To všetko samozrejme pod drobnohľadom primára, personálu na čele s hlavnou sestrou a našej známej. Každú chvíľu sa u nás niekto zastavil, skontroloval stav manželky a maličkej. Samozrejmosťou bola možnosť pre mamičku kedykoľvek sa osprchovať, zacvičiť si na veľkej nafukovacej lopte a tým trošku zmierniť bolesti. Veľkou oporou pre nás oboch bola naša známa, ktorá sa venovala manželke každú možnú chvíľku, povzbudzovala ju a so mnou si menila "služby", kedy som mal čas si odskočiť zajesť, napiť sa. Zo začiatku cca každé dve hodiny, neskôr častejšie podľa potreby, primár vyšetril, skontroloval stav oboch mojich dievčat a nariadil ďalší postup. Následne ma ihneď o všetkom informoval a zodpovedal množstvo mojich a manželkiných otázok. Svojim profesionálnym, ale hlavne ľudským, príjemným jednaním a vždy s úsmevom na tvári, v nás oboch vzbudzoval pocit istoty. O to ťažšie to mal pán primár od chvíle, kedy nastúpili tie "pravé", progresívne kontrakcie. Trvali nakoniec až do samotného pôrodu cca 6 hodín, ako sa po všetkom sám vyjadril.  Konečne cca o 23.30 hod. po vyšetrení vyslovil primár ten očakávaný verdikt : "Môžme ísť na to". To čo sa dialo nasledujúcu hodinu možno prirovnať k super zohranému orchestru pod vedením výborného dirigenta. Nastal z môjho pohľadu neskutočný frmol. Zo všetkých dverí sa "vyrojili" sestričky, rozsvietili sa svetlá, jediné čo bolo počuť, bol cvengot lekárskych nástrojov. Manželku premiestnili do "pôrodnej siene" a ja som si pripravil foto a videodokumentačnú techniku. Každý zaujal svoje miesto a mohlo sa začať. Všetci robili len to, čo prikázal pán primár, nevynímajúc manželku a mňa. Neviem, kde sa podarilo polovičke v sebe nájsť toľko sily, ale "tlačila" ukážkovo a tuším na piaty pokus prišla na svet naša nádherná, dlho očakávaná, maličká fešanda Dianka. Okamžite ju privinuli manželke na prsia a o malú chvíľu sa mi podarilo prestrihnúť pupočnú šnúru. Akonáhle sestričky ošetrili maličkú, dali mi ju ako pyšnému oteckovi do náručia, aby som ju znovu ukázal novopečenej mamičke. Naša známa nám urobila zopár fotiek, nafilmovala šťastnú kompletnú rodinku (viď. foto). Pán primár mi ešte  potom všetkom stihol ukázať a vysvetliť, že mamička je a bude v úplnom poriadku, nemusel ju vôbec zašívať, takže to jej trápenie zo strany primára, ktorý jej stále tvrdil, že musí vydržať ešte chvíľku, prinieslo ovocie. 

Tak ako sa rýchlo "pôrodná sieň" pred polnocou zaplnila, tak behom chvíle po pôrode sme zostali s manželkou sami. Zalial nás pocit úľavy, že to máme za sebou, že je všetko a hlavne všetci v poriadku. 

V úvode som spomenul, že čo to sme už s manželkou pred pôrodom počuli o myjavskej pôrodnici. Najmä z rozprávania našej veľmi dobrej známej Zdenky Kubicovej, ktorá tam pracuje už dlhé roky a osobne zažila tie zmeny, ktoré sa udiali na oddelení za posledné štyri roky. Práve štyri roky gynekologicko-pôrodnickému oddeleniu v myjavskej nemocnici s poliklinikou šéfuje pán primár MUDr. Henrich Gašparík, ktorý na tom všetkom ako to v súčasnej dobe vyzerá, má najväčšiu zásluhu. Za všetko hovorí ja fakt, že práve v týchto dňoch sa stal aj "Osobnosťou Myjavy v oblasti medicíny"! Dokázal, že aj v dnešnej ťažkej dobe, hlavne čo sa týka financií, ide robiť dobrú prácu, na ktorú môže byť on, jeho kolegovia lekári a jeho celý personál na čele s hlavnou sestrou pani Annou Gavlasovou, právom hrdí. Nie náhodou majú záujem rodiť na Myjave mamičky z celého západného Slovenska. Určite sa časom s prílevom ďalších spokojných rodičiek, po dotiahnutí internej legislatívy, ktorá by umožňovala formou sponzorských darov financovať konkrétne oddelenie (nie aby sa ostatné podpriemerné časti nemocnice priživovali na úsilí, výsledkoch a úspechoch iných), podarí dotiahnuť všetky zmeny a modernizáciu dokonca. Veď stačí už len pár krôčikov k dokonalosti - to hlavné, zapálených ľudí pre dobrú vec myjavská pôrodnica už má.

Tak ako, ja a moja manželka, budeme navždy  spomínať na najkrajšie chvíle v našich životoch, kedy prišla na svet naša najmilšia dcérka Dianka, budeme celý ten čas s vďakou a úctou spomínať na ľudí, ktorí sa svojou profesionálnou prácou a ľudským prístupom o to v tých rozhodujúcich momentoch najviac zaslúžili. Chceme sa preto z celého srdca poďakovať celému personálu gynekologicko-pôrodnického oddelenia v myjavskej nemocnici s poliklinikou, na čele s primárom MUDr. Henrichom Gašparíkom, hlavnej sestre pani Anne Gavlasovej a sestre, našej dobrej známej a zároveň nášmu anjelovi strážnemu pani Zdenke Kubicovej.   




S vďakou




                 Rastislav Z s manželkou Miroslavou a dcérkou Diankou

Komentáre:
Neprihlásený »
Ne, 10/05/2014 - 13:43

Kiež by sme všetky mali známosti v nemocniciach tak ako vy..