dnes má meniny Albína
zajtra Kormélia
16.12. 2018
Rozuzlenie aféry „Čierne duše“
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Pribeh pre Bútľavú vŕbu - Sklamanie a rozčarovanie

Tak sme sa dočkali. Utorňajšie (23.3.2004) prehlásenie p. ministra zdravotníctva Zajaca o definitívnom ukončení činnosti gynekologicko-pôrodnického oddelenia v Banskej Štiavnici konečne urobilo čiaru za neslýchaným, nehoráznym „šafárením“ s čiernymi dušami. Správne! Povedali si mnohí! Trestať treba rázne, nekompromisne, bez ústupkov a zmilovania! Praktiky „čiernych duší“ bežné v mnohých nemocniciach treba zaraziť a začať treba od toho najlepšieho čo na našom Slovensku máme. Hoci sa promptne podarilo odstrániť všetky zistené nedostatky a je ochota zaplatiť chýbajúcich 200 tisíc Sk Všeobecnej zdravotnej poisťovni (smiešna suma pre priemerného gynekológa na Slovensku – za pol roka to má vo vrecku od „veriacich“), nepomohlo to a exemplárny trest ich neminul.

Poniektorí sa konečne zbavili konkurencie  a môžu zase spokojne spávať, tešiť sa zo svojej  priemernosti  a sporiť  si naďalej pokojne na nové autá a chalúpky z „nezištných milodarov“ svojich „spokojných“ klientov – pacientov.



V celkom opačnej situácii je určite mnoho čakateliek na prírastok do rodinky a ich rodinných príslušníkov. Aj u nás doma vystriedali pocity vzrušenia, očakávania, radosti pocity strachu, neistoty, rozčarovania. Termín príchodu nášho prvého dieťaťa sa neúprosne blíži (dva týždne) a my sme po dlhých mesiacoch príprav opäť na štartovacej čiare. Tak ako sme doteraz so vzrušením, dlhými rozhovormi a snívaním každý večer zaspávali a nevedeli sa dočkať najkrajšieho dňa v našich životoch, tak v týchto dňoch neprejde hodina, aby sme nemysleli na spomienky, rozprávanie o svojich „zážitkoch“ mojich sestier, známych, priateľov. Tak ako sme celý „žhavý“ každý týždeň cestovali 200 km do Banskej Štiavnice a tešili sa, že sa stretneme opäť s príjemným, ochotným, usmievavým, zhovorčivým personálom v domáckom prostredí, dnes má moja manželka nočnú moru a nemôže zaspať, keď vie, že má ísť zajtra na tzv. „poradňu“, tobôž že by mala rodiť v lokálnej nemocnici na západnom Slovensku. 



Podľa  pána  ministra  Zajaca  by  sa  malo  za  nadštandart  v  nemocniciach  priplácať ( s tým vrelo súhlasím a s tým sme aj v našom prípade kalkulovali ), ale realita je taká, že za úbohý podpriemer sa veselo prepláca. Bežné „všimné“ za to, že rodička nebude len zavadzať na chodbách a izbe pripomínajúce patológiu a sestričky ( ktoré prešli tvrdým výberovým konaním za oného režimu ) nebudú po nej jačať ako zmyslov zbavené, sa pohybuje na úrovni životného minima. V tom je zarátaná občasná konverzácia lekára s mamičkou a uistenie, že všetko bude OK. Prítomnosť lekára pri pôrode nie je garantovaná, vzhľadom na nepredvídateľný priebeh nástupu pôrodu a osobného programu lekára. Skoro dvojnásobok toho očakáva zase „všemohúci“ za svoju účasť a tzv. bezproblémový priebeh pôrodu. Napriek tomu mamička môže čakať vojenský denný režim, ponižujúce kontroly svojich najintímnejších partií tela pred kolégiom lekárov, sestričiek a spolubývajúcich počas vizít. O tom, že by  manžel, partner mohol stráviť celý čas, dni po pôrode s mamičkou a dieťaťom nemôže byť ani reč. 



Nuž taká je realita!? Nič s ňou momentálne nenarobíme. Chce to len čas a nádej, že sa zmenia tí, ktorých sa to najviac týka. To znamená, že vymrú tí, ktorí dávajú ( nikdy sme medzi ne s manželkou nepatrili a ani nebudeme ) a tí, ktorí to z „vďaky“ prijímajú! Neplatí to len pre radových občanov a lekárov, ale aj pre tých, ktorí na nás pozerajú a riadia zhora. 



Týmito poslednými slovami sa chcem ospravedlniť všetkým poctivým, charakterným, zásadovým profesionálom pracujúcim v zdravotníctve za moje tvrdé slová, ale verím, že to budú práve oni, ktorým sa podarí vypudiť zo svojich radov tých, o ktorých som písal v článku.<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />





S pozdravom



                            Rastislav Z zo Záhoria