dnes má meniny Drahomír
zajtra Bohuslav
16.7. 2019
Ako si chrániť organizmus
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Útok vírusov a baktérií
Bojíte sa chrípkového vírusu? Dobre robíte. Urobte niečo preto, aby sa u vás neudomácnil!

“Chrípkový vírus je dosť agresívny,“ potvrdzuje MUDr. Hana Kayserová, imunologička z NÚTaRCH v Bratislave. “Ničí totiž bunky dýchacích ciest – preto je to závažnejšie ochorenie než iné, ktoré môžu mať podobné prejavy - nádchu, kašeľ a pod.“ .

Na výstrahu dodáva: “Chrípkový vírus sa okrem dýchacích ciest  dokáže dostať napríklad aj na srdcové tkanivo a poškodiť ho. V extrémnych prípadoch môže viesť k úmrtiu.“ 
 

Hoci tak ďaleko to v našich končinách väčšinou nezájde, napriek tomu môže chrípkové ochorenie zanechať nemilé “stopy“ na zdraví. Navyše môže byť štartovacou čiarou pre niekotoré bakteriálne ochorenia. Dr. Kayserová spomína napr. špecifickú baktériu s priliehavým menom – hemofilus influense, čiže “krvoľub chrípkový“. “Ten sa normálne nachádza v nose,“ vysvetľuje Dr. Kayserová, “a keď dostanete chrípku, zaktivuje sa a môže vyvolať závažnú infekciu.“

Pred chrípkou sa teda oplatí všemožne chrániť – očkovaním, predchádzaním prechladnutiu (viacvrstvovým teplým obliekaním), príjmom vitamínov (najmä osvedčeného céčka, doplneného zinkom), otužovaním (aj pársekundová studená ranná sprcha môže pomôcť) a dostatočným pohybom (najlepšie na čerstvom vzduchu). Počas chrípkovej epidémie je vôbec dobré, vyhýbať sa uzavretým miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí (kiná, plavárne, reštaurácie, MHD).  
 

Chrípka v pravom slova zmysle je infekčné ochorenie, ktoré vyžaduje lekárske vyšetrenie, správnu, a najmä včasnú a dostatočne dlho trvajúcu liečbu, aby sa zamedzilo komplikáciám alebo opakovaným infekciám. Chrípku (influenzu) spôsobujú vírusy skupiny A, B a C. Zdrojom nákazy sú chorí ľudia, prípadne i nosiči vírusov. Prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou, napr. pri kašli a kýchaní, menej často prachom alebo predmetmi kontaminovanými sekrétom chorých ľudí. Ochorenie sa vyskytuje najčastejšie v zime a v prvých jarných mesiacoch. Menej často, ale predsa, sa objavuje i v priebehu roka. Epidémie sú viazané najčastejšie na zimné a jarné obdobie. Najvyšší výskyt je v staršom veku a u školopovinných detí a môže postihnúť až 30 % obyvateľstva.

Keď chrípku predsa len “chytíme“, treba ju poctivo vyležať a preliečiť. Dr. Kayserová prisviedča: “Je vrcholom, keď mám “štyridsiatku“, ale – “ja musím ísť do práce, lebo mám uzávierku“... Jednak tým môžem nakaziť ďalších desiatich, ktorí mohli byť zdraví a tiež ubližujem sebe, lebo toto ochorenie skutočne vyžaduje tie 3-7 dní v posteli.“


Na otázku, či je treba brať lieky proti teplote, odpovedá: “Teplota patrí medzi obranné mechanizmy organizmu. Už v škole sme sa učili, že každá chemická reakcia má svoju optimálnu teplotu. Aj tvorba protilátok a imunitných dejov si vyžaduje určitú teplotu, aby bola rýchlejšia. Ona beží aj pri teplote 36,5°C, ale pri teplote povedzme 37,8°C to beží všetko rýchlejšie, optimálnejšie. Ale keď to organizmus z rôznych dôvodov prestrelí, vyčerpáva ho to – srdce vám rýchlejšie bije, mozog je veľmi prekrvený, dieťa môže mať kŕče, dospelý blúzniť – to už sú negatívne prejavy a takú teplotu treba zrážať. Ale do tých 38°C ju treba nechať.“
 

Popri zvýšenom príjme vitamínov by sme mali aj viacej piť, keďže máme zvýšenú spotrebu tekutín pri potení, smrkaní, kašľaní... “A tiež potrebujeme škodliviny rýchlo vyplaviť z tela,“ dodáva Dr. Kayserová.

So stravou to netreba preháňať – “mala by byť ľahká a ani deti by sme nemali nútiť jesť.“ Dr. Kayserová kladie dôraz na príjem tekutín – napr. vo forme polievok alebo osladeného čaju, ktorý zabezpečí určitý kalorický príjem. Naše telo je totiž také múdre, že ťažké jedlá, ktoré by v čase boja s chrípkou zbytočne zaťažovali organizmus, nám jednoducho nechutia. Dr. Kayserová vysvetľuje: Niektoré z bielkovín, ktoré sa vytvárajú, vyslovene podnecujú nechutenstvo v centrálnom nervovom systéme.“
 

Nevyliečená chrípka môže byť odrazovým mostíkom pre spomínanú bakteriálnu infekciu, na ktorú už čajíky s citrónom nestačia. Vtedy lekár predpíše niektoré z antibiotík. Pokiaľ si človek nechce ešte viac uškodiť, treba ho dobrať dokonca. Väčšina antibiotík však popri “zlých“ baktériách ničí aj tie prospešné, osídľujúce naše črevá a vytvárajúce v nich mikroflóru. Tieto probiotické baktérie posilňujú imunitu organizmu, napomáhajú pri trávení a pomáhajú napríklad aj predchádzať rakovine hrubého čreva. Pri antibioitickej liečbe sa táto probiotická ochrana nabúra, čo môže neskôr viesť k ďalšiemu ochoreniu (a k predpísaniu ďalších antibiotík). Preto by sme mali podľa Dr. Kayserovej po takejto liečbe “znova črevo osídliť probiotickými baktériami“. Tie sa nachádzajú napríklad v bryndzi a kyslomliečnych nápojoch (zákvas, acidofilné mlieko), v kyslej kapuste či kvasákoch, ale aj vo farmaceutických prípravkoch. V lekárňach napríklad dostať multivitamínový prípravok BION3, obsahujúci až tri živé probiotické kultúry. Vyvážené zloženie 13 vitamínov, 13 minerálov, laktobacilov a bifidobaktérií harmonizuje biofunkcie tela, zvyšuje jeho prirodzenú obranyschopnosť, podporuje vitalitu a urýchľuje rekonvalescenciu po liečbe antibiotikami. Užívať ho možno už priamo počas antibiotickej liečby – avšak v polčase medzi užívaním antibiotík, aby sa dobré “baktérie“ nezničili.                     

Ľubica Holická