dnes má meniny Júlia Júliana
zajtra Želmíra
22.5. 2019
Vypadávanie vlasov spôsobuje aj stres
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Žijeme v rýchlej a neosobnej dobe. Aspoň to tvrdia odborníci psychológie. Ľudia sa vraj neustále niekam ponáhľajú – za úspechom v práci, uznaním v spoločnosti, získaním čo najkomfortnejšieho zázemia. No zároveň sa čoraz viac do seba uzatvárajú a komunikáciu s okolím obmedzujú na minimum. Nehovoriac o priamom prejavovaní pocitov. Akýchkoľvek. V ich očiach to znamená prejav slabosti a nedôstojnosti a preto hnev, zlosť, rozčarovanie či smútok skrývajú. Žijú pod neustálym psychickým tlakom, ktorý sa môže stále stupňovať. Čo je však horšie, oveľa ľahšie podliehajú stresovým situáciám, ktoré môžu niekedy viesť k vážnym duševným, ale aj zdravotným poruchám.

Stres – priateľ i nepriateľ
Odhaliť príznaky stresu hneď na začiatku nie je jednoduché. Väčšinou ho zaregistrujeme, až keď je neskoro. Vtedy však vzniká riziko, že ho len veľmi ťažko zvládneme. Oveľa ľahšie je preto riešiť malé problémy hneď, ako keď sa nahromadia a prerastú cez hlavu. Na druhej strane je však prirodzená miera stresu pre ľudský organizmus potrebná, pretože človeka aktivuje a motivuje. Stáva sa podstatnou súčasťou jeho existencie - ako hovoria odborníci, bez stresu by sa nikdy neudiali dôležité zmeny. Platí to najmä pre ctižiadostivých ľudí, ktorí sa snažia budovať svoju kariéru čo najrýchlejšie. Vďaka vysokému pracovnému nasadeniu sa dostávajú do náročných stresových situácií, ktoré ich na jednej strane motivujú ku kreatívnym a zlomovým riešeniam, no na druhej strane dokážu ohroziť ich zdravie. Stresové napätie totiž nesmie prekročiť schopnosť človeka vyrovnať sa s ním a zákonite by sa malo striedať s pocitom uvoľnenia. Pozitívnym stresom je napríklad pozornosť, záujem, ktoré druhým venujeme, alebo tvorivé napätie s výzvou k úspechu. Negatívny stres predstavuje neprimeranú fyzickú alebo duševnú záťaž, pocit ohrozenia, netrpezlivosť, necitlivosť, frustráciu, ktorá môže viesť k strate vnútornej rovnováhy, dokonca až k depresiám. Určitá miera frustrácie je však motivujúca, pretože vedie k dosiahnutiu cieľov. Oveľa horšie však je, ak na frustráciu reagujeme hnevom, agresiou, bezmocnosťou, neschopnosťou riadiť svoj život a podliehame pocitu životného prázdna, bezcieľnosti. <?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />





Ak chceme zvládnuť stres bez vážnejších následkov, mali by sme si v prvom rade uvedomiť, čo sa s nami v takejto situácii vlastne deje. V prvom rade je dôležité vedieť počúvať a vnímať reakcie okolia voči nám. Sú to isté varovné signály, ktoré nás majú upozorniť na naše neprimerané správanie, každodenné fungovanie či prehnané reakcie voči ľuďom. Tak ako treba vedieť načúvať ľuďom, mali by sme sa naučiť vnímať aj „reč“ nášho tela. Nebrať zlý spánok, časté bolesti krku a ramien, nadmerné vypadávanie vlasov, či neustále sa vracajúce depresie ako niečo bežné a samozrejmé. Skôr si musíme uvedomiť, že tieto zdravotné problémy sú prvotnými signálmi začínajúceho stresu, ktorý sa nám môže vymknúť z rúk. Každý z týchto signálov, ktoré naše telo vysiela, len potvrdzuje starú pravdu – všetky telesné, mentálne, emocionálne a duchovné potreby sú navzájom prepojené a plne od seba závisia.






Ako zvládnuť stres
Stresu sa netreba obávať. Určité napätie je totiž vždy prítomné a náš organizmus by dlho nevydržal v prostredí bez istého zaťaženia. Ak sú stresové podnety slabé, môžu dokonca zvyšovať odolnosť a výkonnosť organizmu. Stres nemožno nikdy absolútne vylúčiť, skôr je potrebné sa snažiť o rozumné ovládnutie takejto záťaže. Stresom nahromadenú energiu by sme mali preto spotrebovať prirodzenou cestou. Určiť však „zdravú“ hladinu stresu, je skutočne zložité. Môžeme napríklad povedať, že v prvej fáze pôsobenia stresu pociťuje mnoho ľudí toto napätie ako radostne prežívanú situáciu, ktorá vedie k výzve a k akcii. Vďaka tomu sa napríklad človek dokáže motivovať k veľkým pracovným, či tvorivým výkonom.





Ako je to však s ľuďmi, ktorí už žijú v permanentnom ba až chronickom strese? Podľa odborníkov sú takto vystresovaní ľudia oveľa náchylnejší  k chorobám. Odborníci dokázali, že viac než 60 percent chorôb má pôvod v nezvládnutých psychických problémoch. Stres a zlé životné prostredie majú napríklad veľmi nepriaznivý vplyv aj na pleť a pokožku, či dokonca i na zdravie a kvalitu vlasov. Drobné cievky, ktoré by mali vlasové cibuľky vyživovať, sú totiž pod vplyvom prežívaného stresu stiahnuté, takže sa k nim dostane málo výživných látok. Vlas nerastie, až nakoniec vypadne. A príčiny? Stačí, ak má človek veľa starostí v zamestnaní a nezvláda rýchle pracovné tempo a už sa k slovu hlásia prvé príznaky stresu, v tomto prípade tzv. vlasového stresu. Značný vplyv na zdravie vlasov má teda aj stav psychiky – každá odchýlka od normálu sa okamžite prejaví a psychický problém sa odrazí aj na tele, najčastejšie práve na vlasoch a koži.






Vlasový stres – veľká neznáma?
Príčinou vypadávania vlasov nie sú len psychické poruchy, ale často napríklad aj hormonálna nerovnováha – u žien je to väčšinou stav po pôrode a obdobie klimaktéria. Nie je vzácnosťou, že vypadávanie vlasov spôsobujú syntetické lieky, a to nielen lieky proti rakovine, ale aj napríklad obyčajný acylpirín. Často sa v prípade rednutia vlasov hovorí o nedostatku vitamínov a stopových prvkov – v náročnom životnom štýle ich človek má obrovskú spotrebu, hlavne zinku. Príčinou problémov s vlasmi môže byť aj nevhodná chémia, ktorá spôsobuje, že vlasy sa doslova odlomia od pokožky. Rovnako môžu poškodiť vlasy aj rôzne ozdoby, kovové sponky, ktoré spôsobujú ťah a pomaly vyťahujú vlasy z korienkov. Zároveň nemožno zabúdať ani na dedičné dispozície, ktoré najčastejšie vedú k vypadávaniu vlasov.  Negatívny vplyv na kvalitu vlasov majú aj úrazy spojené s nedostakom výživy a s poruchou látkovej výmeny. Zaťažujúce je aj dlhé kulmovanie, sušenie horúcim vzduchom a používanie nevhodnej vlasovej kozmetiky





Pri syntéze nových prípravkov sa teda čoraz viac uplatňujú poznatky o fyziologických nárokoch vlasov. Poruchy rastu a ich vzhľadu sú často sprevádzané zvýšenou sekréciou kožného mazu a lupín, ktoré možno priaznivo ovplyvniť podaním vitamínov skupiny B. Pri mnohých kožných chorobách, ako aj pri poruchách rastu vlasov sa úspešne používajú stopové prvky zinok, meď a železo, ktoré sú potrebné na regeneráciu tkanív, vrátane vlasových mieškov. Kombinácia aminokyselín, vitamínov a stopových prvkov je významným podporným momentom úpravy kvality vlasov.






Doprajme vlasom vitamíny – nedocenené proso
V  prípadoch, že to už naše vlasy naozaj nezvládli a vypadávajú, je najlepšie používať špeciálny tekutý, nezásaditý, čistiaci šampón, bez farby a iných prísad. Medzi ne napríklad patrí aj Bioscalin šampón švajčiarskych laborátórii, ktorý pozitívne pôsobí na pokožku hlavy. Zároveň nenarúša biologickú rovnováhu pokožky hlavy, ako aj neovplyvňuje jej prirodzenú hladinu kyslosti. Spolu s vlasovou vodou a elixírom predstavuje jednu z najlepších možností, ako zabrániť vypadávaniu vlasov. Práve tento zdravotný problém, ktorý trápi mnohých ľudí aj z estetického hľafiska, bol predmetom 20-ročného vedeckého výskumu pod vedením švajčiarskych odborníkov Dr. Schreck-Purola a Prof.Dr. Setälä. Na základe pozorovaní a analýz vyvinuli spomínané prípravky, ktoré mali zdokonaliť starostlivosť o vlasy a pokožku na temene hlavy. Počas výskumného programu objavili detergentnú (čistiacu) látku, stimulujúcu tvorbu vlasov. Samozrejme, kládli dôraz aj na potrebu prítomnosti aminokyselín, ktoré sú dôležitými zložkami keratínu, základného stavebného materiálu vlasu. Na dosiahnutie optimálneho výsledku je však dôležité používať túto vlasovú kozmetiku dlhodobo. Len tak sa môžu dostaviť želané výsledky.





Vlasová kozmetika, ktorá sa zrodila vďaka ich neutíchajúcemu úsilu, obsahuje taktiež vitamíny, ktoré zlepšujú periférny krvný obeh. Pri svojich výskumoch totiž mali na zreteli fakt, že tak ako telo, ktorému chýbajú živiny a vitamíny, ich potrebuje neustále dopĺňať, aj vlasy by mali prejsť špeciálnou ozdravovacou vitamínovou kúrou. Preto ľuďom, ktorí trpia vypadávaním vlasov, ponúkli možnosť užívania výživných tabletiek. Ich základ tvorí proso, ktoré sa pri vypadávaní vlasov, rastovej poruche a zhoršení vlasovej štruktúry používa už storočia. Tabletky sa starajú o zvýšenie obranných síl ohrozených vlasov, ktorých zhoršenú kvalitu spôsobila nedostatočná výživa, nevhodný spôsob života. Rýchly a konzumný životný štýl je totiž najväčšou hrozbou pre naše zdravie. Stresom netrpí už len naša psychika, ale stáva sa nepriateľom číslo jeden aj pre našu telesnú schránku.  



pripravila Jana Demková