dnes má meniny Ján
zajtra Tadeáš Olívia
24.6. 2018
Pár príbehov pre mikulášsku inšpiráciu
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Mikuláš je sviatok, na ktorý sa teší asi každé dieťa. Ako ste prežívali deň Mikuláša v čase svojho detstva? Ako čarovne ho pripravujete svojim deťom? Napíšte, inšpirujte a nechajte sa inšpirovať...

Mikuláš je sviatok, na ktorý sa teší asi každé dieťa. Ani ja so sestrou sme neboli výnimkami. Pekne sme si umyli čižmy a dali ich buď na okno alebo na zem pred balkónové dvere. Netrpezlivo sme čakali, kedy uvidíme toho záhadného uja, ktorý nosí balíčky plné sladkostí. Pobehovali sme netrpezlivo po byte a otravovali rodičov, kedy už príde. Ich odpoveď bola vždy rovnaká: Utekajte sa hrať do izby nech vidí, že ste dobré, lebo inak vám neprinesie nič. Dlho sme však nevydržali a keď sme pribehli k čižmám, našli sme tam cibuľu a zemiaky. Keď sme s plačom prišli k mame, povedala nám, že sme príliš zvedavé a Mikuláš všetko vidí, tak takto nás potrestal. Zaliezli sme do izby a čakali, že snáď sa opäť vráti a vytúžený balíček nám prinesie. Pred spaním sme len nakukli do izby, kde boli čižmy. K nim sme sa neodvážili, veď nieže nás ujo Mikuláš uvidí. Išli sme sa umyť, obliecť do pyžamka a keď sme sa už chystali do postele, mamka skríkla: Aha, bol tu Mikuláš. To bolo radosti, spokojného spánku a pocitu, že na nás nezabudol...... :-)

Dávno, určite som ešte nechodila do školy, dostala som na Mikuláša tri perníčky s troma nalepenými obrázkami Mikuláša, čerta a anjela. Boli pre mňa prenádherné! Odkladala som si ich ako najväčší poklad.

Keď som bola malá, nikdy sme so sestrami nevedeli, kedy Mikuláš príde – raz sme balíčky od záhadného pána Mikuláša našli v predvečer, inokedy ráno či počas dňa alebo až večer – ale to sme už prehľadali naozaj každý kút. Pamätám sa raz v predvečer Mikuláša, už sme sa chystali spať, zmierené, že dnes Mikuláš nepríde, ktosi zazvonil. Tatko zišiel dolu k dverám nášho domčeka, otvoril, ale už tam nik nebol. Videli sme to, veď sme dobehli hneď za ním. Ale čosi tam naozaj bolo – balíčky a krásne! Plné dobrôt a prekvapení! To bolo pre nás najväčším zázrakom! Veď pred chvíľočkou, keď sme naposledy pred spaním prehľadali celý dom, nič sme tam nenašli. V ten večer sme zaspávali s balíčkami pri posteli a snívalo sa nám o bradatom pánovi menom Mikuláš, ktorý práve teraz dáva balíček iným deťom. Najhoršie na Mikulášskych dňoch bolo, že kam sme prišli a prišiel tam aj Mikuláš, museli sme recitovať, spievať, .... júúj, prekonať trému pred toľkým množstvom detí a dospelých – to bola ťažká úloha. A prísť vtedy na slová básničky či pesničky! Našťastie všetci prestrojení Mikulášovia sa nakoniec zľutovali...  preto pred Mikulášom radím všetkým milým mamám, aby v hlávkach svojich dietok oprášili básničky a pesničky!

Mikuláš – to neboli len balíčky! U nás – v Prievidzi – prišiel Mikuláš aj so Snehulienkou na veľkom koči, ťahanom koňmi. Už len pohľad na nich bol zážitkom! Zasvietili na námestí stromček a odviedli nás do Domu osvety. Tam sme síce podostávali aj povestné balíčky, ale čo bolo pre nás krajšou nádielkou – pustili nám na filmovom plátne rozprávky. Väčšinou to bolo celé pásmo častí  No, počkaj zajac. Ale aj keď sa „zajac“ opakoval takmer každý rok, vždy sme ho pozerali s nadšením! ... a musím priznať, že vtedy sme napomínania typu: nešušti cukríkmi, čokoládami, ... nepočúvali – veď sme boli zvedaví, čo nám Mikuláš nadelil.

Naša mamina je naozaj nádherný výmyselník! Vždy nám s ockom vymyslela iného Mikuláša! Pamätám si, že sme sa zobudili do voňavého Mikuláša! Ešte bosí, v nočných košieľkach sme utekali do kuchyne a tam nás čakali balíčky – nie obyčajné! Každý balíček „niesol“ usmiaty koláčový Mikuláš. A voňal! A na mikulášske raňajky chutil! Museli nás však prehovárať, chceli sme si krásneho Mikuláš schovať. Ale potom by už vraj nebol dobrý! A mali pravdu – nikdy inokedy by tak veľmi nechutil!

Keďže sme boli aj trochu, trošíčku nezbední, našli sme si niekedy v balíčkoch aj nakresleného čerta či aspoň malú metličku z pozláteného prútia. Boli v balíčkoch z lásky a boli krásni! Neboli pre nás trestom – ani tak dávané, ani tak prijímané! Boli krásnym darom! A doteraz sú odložení v „truhličke pokladov“.

Napíšte nám svoj príbeh na info@mamatata.sk s heslom Mikuláš!
(uverejníme ho v tomto článku)