dnes má meniny Kristína
zajtra Nataša
16.1. 2018
Budeš mať bračeka (alebo sestričku)...!
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Ako pomôcť svojmu dieťatku zvládnuť príchod nového súrodenca na svet? Ponúkam vám niekoľko rád. Tá najdôležitejšia je: Dívať sa na vec jeho detskými očkami. V rodičovstve (a vlastne vo všetkých vzťahoch) všeobecne platí: Čím viac empatie, tým lepšie. To znamená, že sa treba pokúsiť pochopiť, ako na dieťa pôsobí táto významná zmena v jeho živote. Uvedomovať si, že rodičovskú lásku a pozornosť potrebuje v dostačujúcej miere i naďalej. Dokázať na ňom vycítiť, ak by sa začalo trápiť. Malé dieťa nevie primerane opísať a vysvetliť svoje trápenie. Psychické napätie sa u neho môže prejavovať mrzutosťou, neposlúchaním alebo telesným ochorením. Dobrý rodič je ostražitý a takéto príznaky si musí vedieť správne vysvetliť. Dieťa dáva najavo, že potrebuje pomoc, pozornosť, viac prejavov lásky.

Vhodné je zamyslieť sa nad tým, v akom veku dieťa príchod súrodenca lepšie zvládne, s akým časovým odstupom si naplánovať ďalšie bábätko. Rodičia najlepšie cítia a vedia, aké nároky má ich dieťa. Niektoré nevyžaduje až tak veľmi neustálu prítomnosť a starostlivosť rodiča, je zvyknuté na starostlivosť tretej osoby a podobne. Vtedy pripadá do úvahy aj menší časový odstup. Myslím však, že pre väčšinu detí je vhodný čas na príchod súrodenca až okolo troch rokov, keď sa ich vývoj dostáva na novú úroveň, čo sa týka samostatnosti a sociabilnosti. Ak mamička plne dojčí pol roka a potom pokračuje s dojčením čo najdlhšie – teda až do dvoch rokov a dlhšie – nemala by ihneď otehotnieť. Aj príroda to zariadila tak, aby vekový odstup medzi súrodencami nebol príliš malý.

 

Pri plánovaní ďalšieho potomka je vhodné načasovať jeho narodenie tak, aby sa nezhodovalo s inou významnou zmenou v rodine. Napríklad: Prišiel nový súrodenec a s ním i nové, väčšie a krajšie bývanie... Skúste sa presťahovať ešte pred tým.

 

 

Keď už mamička nosí bábätko pod srdiečkom, treba o ňom rozprávať staršiemu súrodencovi.  O tom, ako v brušku rastie, ako tam spinká, hrá sa, cvičí. Celá rodina môže sledovať, ako sa bruško zväčšuje a pozorovať, ako sa bábätko hýbe. Je to určite zábavné!!

Keď sa bábätko narodí, je veľmi výhodné nosiť ho vo vaku . Okrem nesmierneho prínosu pre samotné bábätko to je i prínosom pre staršieho súrodenca. Mamička má voľné ruky a môže sa mu viac venovať, viac sa s ním hrať a lepšie naň dohliadať, aj keď sa staršie dieťa pohybuje z izby do izby, pretože bábätko má stále pri sebe. Na prechádzke vonku môže držať staršie dieťa neustále za ruku. Bábätko je vo vaku pokojnejšie a oveľa menej plače, a tak mama netrávi veľa času chlácholením, ale môže ho venovať druhému dieťaťu.

Rodičia musia dať staršiemu dieťaťu najavo, že ho stále rovnako ľúbia a že majú čas aj pre neho. Každé dieťa potrebuje častý očný a fyzický kontakt s rodičom. Mamička a otecko by sa mali čo najčastejšie pozrieť staršiemu dieťatku do očiek a privinúť si ho k sebe, pomaznať sa s ním. Venovať mu aspoň na chvíľku svoju plnú pozornosť, keď sa dieťa hrá. Starší súrodenec bude určite pozorovať, ako sa rodičia o bábätko starajú. Preto stojí za pokus trošičku ho do starostlivosti o súrodenca zapojiť. Nútiť ho proti jeho vôli však nie je správne. Výhodou je, ak má starší súrodenec svoj denníček z bábätkovských čias. Rodičia mu môžu čítať, že aj on bol taký istý, bolo sa o neho treba viac starať. Dobre na tento účel poslúžia i fotografie či videozáznamy.

Dôležité je, veľa sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo prežíva, najlepšie v dôvernom fyzickom kontakte, príjemnom pre dieťa i rodiča. Prejaviť mu svoje pochopenie. Trpezlivo mu vysvetľovať. Napríklad môžeme prirovnať mamičkinu lásku k slniečku. To svieti stále rovnako na všetkých, každý má rovnako veľa lúčov, či nás je päť či päťdesiat. Vhodné sú aj príbehy, ktoré si rodič vymyslí. Napríklad o zvieratkách či rozprávkových bytostiach. V príbehu vystupuje rodinka so starším súrodencom, ktorý nemá mladšieho veľmi v láske. No nejaká príhoda ukáže, ako mladší ľúbi staršieho (napríklad, keď ho zachráni) a ako je dobre a veselo, keď nás je viac.

Osobitne sa treba zmieniť o čare ľudových rozprávok, ktoré sú pre deti nesmierne dôležité. Na nevedomej úrovni im pomáhajú vysporiadať sa s konfliktmi, ktoré prináša detstvo. Dieťa vedome i nevedome prežíva rôzne nepríjemné pocity a duševné konflikty. Napríklad nenávisť voči súrodencovi, strach, že kvôli tomu príde o lásku rodičov a o svoje výsady, že bude opustené, a podobne. Je to pochopiteľné, keď sa pozrieme na situáciu z jeho detského, nedospelého pohľadu. Vysvetľovanie nemusí byť veľmi účinné. Tu pomôžu práve rozprávky. V mnohých z nich vystupujú súrodenci, z ktorých jeden či viacerí sa tešia väčšej obľube rodičov, kým ten najmladší je zatracovaný (Popoluška, Popolvár, Soľ nad zlato...). Nakoniec sa však ukáže, že práve tento súrodenec je najlepší a dostane sa mu veľkej odmeny. Dieťa sa podvedome stotožní s rozprávkovým hrdinom (nevadí, že v skutočnosti je ono starším súrodencom). Šťastný koniec mu dáva nádej a ako bolo spomenuté, pomáha mu na nevedomej úrovni riešiť vnútropsychické konflikty. Toto sa týka nielen súrodeneckej témy, ale aj mnohých iných konfliktov, ktoré prebiehajú v hlbine detskej duše. Preto sú rozprávky pre deti nesmierne potrebné. Najviac osohu dieťatku prinesú vtedy, keď mu ich jeho rodič číta alebo rozpráva.

Rodič by sa mal snažiť mať so starším dieťaťom podobný vzťah, aký mal pred narodením súrodenca. Ak mu začne hovoriť, že ono je už veliké, môže to viesť k tomu, že dieťa začne prejavovať spôsoby malého bábätka – napríklad sa začne znova pomočovať. Určite to nerobí naschvál a vedome. Je to podvedomým prejavom stresu, ktorý mu prinieslo narodenie bábätka. Situácia vyžaduje citlivý prístup, čo najviac fyzického kontaktu, dôverného rozprávania a spoločne tráveného času, napríklad aj pri čítaní rozprávok.

MUDr. Jela Maliariková

FOTO © Pavol Matuška