dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2018
Buďte pri pôrode!
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Mám 27 rokov a som jedným z tých čerstvých oteckov, ktorý mali tu možnosť zúčastniť sa príchodu nového človiečika na svet. Priznám sa, že moje znalosti ohľadom pôrodu boli doteraz veľmi nepresné a hlavne skreslené z filmov a počutia. Realita je však úplne iná, ťažko hodnotiť či krajšia alebo nie, moje predstavy boli bolestivejšie ako skutočnosť. Z omylu ma vyviedla Lucia, ktorá si prišla do pôrodnice so strachom nepresahujúcim strach zo zubárky.

Tehotenstvo sme prežívali spolu a s bábätkom sme sa rozprávali hneď ako nás mohlo v mamičkinom brušku počuť. Zdravotné prehliadky mamičky aj plodu boli veľmi uspokojivé čo v nás stupňovalo pocit radosti a nedočkavosti privítať prvorodenú Nikolku na tomto svete.


Zrazu prišiel ten deň - nedeľa ako každá iná s malými rannými nevoľnosťami v mamičkinom brušku. O 16 hod nás vítala topoľčianska pôrodnica, v ktorej bol k počudovaniu úplny kľud, kedže nikto iný v ten deň nerodil. Po niekoľkých hodinách čakania mi sestra oznámila, že môžem vojsť do pôrodnej sály.


Hneď som prevzal úlohu osobného opatrovateľa a snažil som sa čo najviac spríjemniť ťažké chvíle nastávajúcej mamičky. Lucia bola veľmi rada, že som pri nej aj keď som jej veľmi nedokázal vylepšiť fyzickú pohodu. Celý čas sme boli sami, až pokiaľ prístroje neupozornili personál, že čas pôrodu je tu. Ešte jeden telefonát do novorodeneckého a začala sa tímová práca zohraného kolektívu.


Moja úloha spočívala v asistencii sestrám, v kontrole dýchania pri poslednej fáze pôrodu a najmä psychickej podpore rodičky. Nemal som pocit bezmocnosti, ako ho opisujú mnohí oteckovia, vedel som, že to robíme správne a veril som aj doktorke, ktorá to celé viedla. Lucia sa správala veľmi statočne, o čom svedčila aj poznámka jednej zo sestier: "Tá by mohla prísť rodiť každý rok".


Polnočné odhady termínu narodenia nevyšli, pretože už o 21hod sa miestnosťou ozval hlasný, ale jemno "rapkavý" zvuk. Nikolka nám dala všetkým najavo, že je konečne tu. V očiach na spotenej tvári mamičky sa ukázali dve otázniky: "Je zdravá?" a po mojom odsúhlasení sa na jej tvári objavil úsmev, na ktorý nikdy nezabudnem. Nasledoval ešte tucet smsiek, ktorý zvestoval radostnú novinu známym, pokým rodiaci tím dokončoval svoju prácu a okolo 11hod som šťastný opúšťal pôrodnicu.


Už viem, aký je to pocit a vyzývam všetkých budúcich otcov: "Buďte pri pôrode!"          <?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />




Jaro