dnes má meniny Sergej
zajtra Alojza
22.10. 2018
Výživa matky s ohľadom na alergie
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Počet alergických ochorení za posledných 20 rokov stále narastá. Odhaduje sa, že v Európe zhruba 30% populácie trpí nejakým alergickým ochorením. Alergikov je viac v krajinách s vyššou životnou úrovňou. Dôvodom je zrejme odklon od prírody a prirodzeného spôsobu života (svedčí o tom aj vyššie percento alergií v mestách ako na dedine).

Medzi alergické ochorenia  patria napr. senná nádcha, astma, atopický ekzém, anafylaktická reakcia.Vznikajú na podklade zvýšenej reaktivity imunitného systému alergika na určitý antigén (pre telo cudzia látka), ktorý normálne reagujúci imunitný systém toleruje a nespustí voči nemu imunitnú reakciu. Antigénom môže byť peľ, prach a najmä výkaly roztočov v ňom, srsť zvierat, chemikálie v prostredí (aj cigaretový dym-obsahuje škodlivý nikotín a ťažké kovy), rôzne potravinové alergény, konzervačné látky, liekové alergény, včelí alebo osí jed a ďalšie.

Prejavom je svrbiaca kožná vyrážka, žihlavka, opuch pier, jazyka, až dolných dýchacích ciest so sťaženým výdychom a dusením, svrbenie nosa s kýchaním a výtokom z neho, svrbenie, slzenie a opuch očných viečok, bolesti brucha, koliky, vracanie a hnačka. Najťažšou formou je anafylaktická reakcia (prejavujúca sa opuchom najmä slizníc, cirkulačným šokom, bezvedomím), ktorá ak sa včas nepodá liečba, je smrteľná. Títo pacienti by mali mať stále pri sebe životzachraňujúcu autoinjekciu. Netreba však zabúdať ani na to, že najmä u detí, trpiacich na nejaké alergické ochorenie sa často stretávame s nepokojom, plačom, pocitom strachu, zníženým sebavedomím alebo letargiou.

Čo môže urobiť matka, aby znížila pravdepodobnosť prejavov takýchto ochorení u svojho dieťatka? Ak sa prejavia, ako ich môže minimalizovať?

Výskumy genetiky dokázali, že pravdepodobnosť zdedenia „alergických génov“ je vyššia od matky ako od otca a častejšie ich dedia prvorodené deti. Ak budúci rodičia mali alebo majú alergické ochorenie, vhodné je vyhýbať sa alergénom už počas tehotnosti. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa alergénnej strave od polovice tehotnosti, najneskôr však od posledného trimestra (posledné 3 mesiace gravidity).

Najčastejším alergénom je beta-laktoglobulín z kravského mlieka, nasleduje vaječný bielok, morské ryby, orechy, citrusové ovocie, paradajka, čokoláda, farbivá, konzervačné látky a.i.

V zásade by tehotná či dojčiaca  matka nemala jesť tie alergény, na ktoré je alergická ona sama alebo otec dieťaťa. Vhodné je minimalizovať aj príjem vyššie uvedených, na ktoré býva všeobecne najčastejšie alergia. Tak isto aj v období dojčenia platia uvedené zásady. Dôležité je plne dojčiť aspoň pol roka, lebo výskyt alergií u nedojčených detí je až sedemnásobne vyšší. S dojčením pokračovať do roka dieťatka, podľa možností aj dlhšie. Tak sa oddiali čas, kedy sa začne dávať kravské mlieko. Prikrmovať  stačí od pol roka a to citlivo po jednom potravinovom druhu s odstupom aspoň troch dní, aby sa dalo zistiť, ktorú potravinu dieťatko netoleruje. A ak sa aj napriek tomuto všetkému alergia u dieťatka predsa prejaví, treba zotrvať pri týchto zásadách aj naďalej, lebo inak by sa mohol alergický prejav ešte zhoršiť.

V žiadnom prípade sa nesmie prestať dojčiť!
Keď bábätko reaguje precitlivelo napr. na bielkovinu, ktorá je filtrovaná matkou do jej mlieka, o čo viac by reagovalo pri priamom príjme tejto bielkoviny (napr. kravského mlieka)!  

Ak sa u bábätka objavia nejaké vyrážky, nemusí to byť hneď atopický ekzém, môžu to byť potničky, seboroický ekzém a.i. Pri kožnom výsype je dobré zapisovať si, čo matka zje. Dieťatko na to niekedy zareaguje v priebehu niekoľkých hodín, inokedy aj do troch dní. Závisí to od typu alergickej reakcie, ktorá sa u dieťatka spustí. Ak by prijalo alergén priamo, nie sprostredkovane cez mlieko, skorý typ alergickej reakcie sa dostaví v priebehu cca 15-30 minút. Oneskorený typ v priebehu hodín (zvyčajne do 72 hodín).

Pri podozrení na nejakú potravinu je vhodné vylúčiť ju zo stravy na 2-3 týždne a po opätovnom zavedení sledovať, či sa alergický prejav znova objaví. Ak ťažkosti pretrvávajú, vhodné je navštíviť odborníka – kožného lekára, alergológa.

MUDr. Jarmila Sládeková