dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2018
Prevencia vrodených vývojových chýb
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Nielen detskí lekári by mali poznať význam, ktorý má dostatočný prívod kyseliny listovej pre vývoj embrya a plodu. Nové poznatky potvrdzujú, že saturácia organizmu ženy týmto vitamínom v období počatia dieťaťa a v kritických dňoch vývoja orgánov plodu rozhoduje o vzniku väčšiny vývojových chýb – defektov neurálnej rúry /predovšetkým spina bifida a anencefalia/, srdcových vád, obštrukčných anomálií v močovom trakte, malformácií končatín, rázštepových vád pery a podnebia i vrodenej pylorostenózy. Nedostatočná saturácia kyselinou listovou tiež môže spôsobiť predčasný pôrod, retardáciu vnútromaternicového vývoja plodu, odtrhnutie alebo tvorbu infarktov placenty (s týmito stavmi je spojená aj zvýšená hladina hocysteinu).

Vrodené vývojové chyby sú multifaktoriálne, podieľajú sa na nich genetické faktory ako aj vplyv prostredia. V priemyselne vyspelých krajinách sú vrodené vady príčinou asi 25% úmrtia novorodencov, ďalej je to 10% všetkých prijatí novorodencov na jednotku intenzívnej starostlivosti a 26% úmrtí na týchto jednotkách.

Traduje sa, že obsah kyseliny listovej v potrave je dostatočný. Je to dané tým, že rôzne látky zahrnuté do pojmu “vitamín B” sú hodnotené ako celok. Vo vzťahu k samostatnej kyseline listovej však nie je táto predstava správna.

Denný prívod kyseliny listovej by mal byť aspoň 400 ?g. V prírodných produktoch je kyselina listová obsiahnutá v podobe folátov, ktorých biologická využiteľnosť nepresahuje 30-50%. Je to spôsobené tým, časť folátov sa znehodnotí skladovaním, varením, a pod., a tým, že ich prirodzená forma polyglutamátov nie je vstrebateľná a musí byť v zažívacom trakte degradovaná na monoglutamát.

Najväčší obsah folátov má listová zelenina (špenát, kel, ružičkový kel, brokolica,...), nachádzajú sa v rôznom ovocí, ale aj živočíšnych produktoch – v pečeni, vajciach, no i v droždí, atď. Keď sa uvádza vysoký obsah, znamená to spravidla 0.1 mg v jednej porcii. A pretože využiteľnosť je polovičná, musel by človek jesť 8 porcií denne.

Práve preto majú význam obohatené potraviny, obsahujúce kyselinu listovú, ktorá je vo forme monoglutamátu a je ľahko vstrebateľná. Otázka, akými mechanizmami kyselina listová ovplyvňuje vznik vrodených vývojových vád je zodpovedaná čiastočne. Istá je funkcia koenzýmu nevyhnutného pre syntézu DNA. Ďalej tým, že zvyšuje aktivitu enzýmu folátreduktázy, udržuje nízku hladinu homocysteinu (zvýšená hladina homocysteinu sa podieľa na zvieracích modeloch na vzniku defektov neurálnej rúry).

Kyselina listová je dôležitá pre rast a pre normálny priebeh procesov pri raste zárodku, obmedzuje vznik génových mutácií. Každoročne sa na svete narodí asi 400 tisíc detí s defektom neurálnej rúry. V drvivej väčšine (80-90%) je to jediný prípad defektu v rodine, čo poukazuje na prevažný vplyv vonkajších faktorov.

Veľká štúdia v Maďarsku potvrdila, že výskyt defektov je možné podstatne znížiť podávaním 800 ?g kyseliny listovej denne, v období 4 týždňov pred plánovaným počatím a 12 týždňov po počatí. Štúdia vo Veľkej Británii dokázala, že výskyt defektov neurálnej rúry bol znížený o 72%, srdcových vád o 30-50%, obštrukcií močového traktu o 78-85% (pri týchto vadách je najúčinnejšia suplementácia v druhom trimestri). V rodinách, kde sa vyskytol rázštep pery alebo podnebia, užívanie 10 mg kyseliny listovej pred počatím a v priebehu prvého trimestra znížilo výskyt rázštepových vád o 25-65% (u dievčat je účinnosť vyššia ako u chlapcov), vrodené pylorostenózy sa znížili o 76% a vrodené vývojové vady končatín o 31-81%.

Z ďaľších štúdií vyplýva, že udržanie vysokých plazmatických hladín folátov v priebehu tehotenstva je spojené so znížením rizika predčasného pôrodu a zvýšením pôrodnej hmotnosti.

A aký má byť denný príjem kyseliny listovej? Potreba kyseliny listovej závisí od veku. Dospelému človeku stačí 400 ?g/deň. Tehotné ženy by mali dostávať denne 800 ?g/deň. Pretože veľká väčšina tehotenstiev nie je plánovaná, suplementáciu kyselinou listovou je vhodné doporučiť všetkým ženám v reprodukčnom veku. Zvlášť ohrozené sú ženy, ktoré už porodili dieťa s vrodenou vývojovou vadou, ženy s inzulíndependentným diabetom (cukrovkou) a ženy užívajúce antiepileptiká (lieky proti epilepsii). U týchto žien by mala byť kyselina listová podávaná vo vyššom množstve (4-5 mg/deň), aspoň 3 mesiace pred otehotnením a po celé obdobie tehotenstva. Treba upozorniť, že u vegetariánov, ktorí 5 rokov nejedli mäso, vzniká výrazný nedostatok vitaminu B12 a kyseliny listovej!

Môže kyselina listová vyvolať nežiadúce účinky? Kyselina listová je bezpečná, ani veľké dávky nevyvolajú nežiadúce účinky. V praxi by však mohlo dôjsť (u vegetariánov a starých ľudí) k situácii, že by suplementácia zakryla nedostatok vitamínu B12. Z tohto dôvodu sa doporučuje, aby pri suplementácii kyselinou listovou nebola prekročená dávka 1 mg/deň. Ak rôzne rizikové stavy vyžadujú vyššie dávky, mal by byť pacient pod dohľadom lekára.

podľa J.G. Hall a F. Solehdin: Contemporary Pediatrics, 15:119,1998 spracoval MUDr. Marek Dráb