dnes má meniny Sidónia
zajtra Ján
23.6. 2018
Otecko je tiež rodič, otecko pri pôrode
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Nuž, na graviditu mamičky sme si zvykli. Na jej zaguľacujúce sa bruško tiež. Rôzne nevoľnosti už dávno ustúpili, nastúpili problémy s bolesťami chrbta, možno opuchy nôh, ... Blíži sa čas príchodu bábätka na svetlo sveta.
Čo si treba v súvislosti s tým premyslieť? Nuž, okrem iného je dôležitá i voľba rodičov ohľadom spôsobu a miesta pôrodu.
Ak ste sa spolupodieľali na počatí, príprave prostredia pre nového človiečika, ... , isto Vám nebude neprirodzené spolupodieľať sa na privedení potomka na svet. Prečo?

Nuž, lebo aj otecko je rodičom. Navyše, by mal byť ako blízka osoba mamičke na blízku aj vo chvíľach pre ňu nie najľahších. Existuje veľa fám o „problémoch“ oteckov pri pôrode, ... Moja štvornásobná osobná skúsenosť hovorí o veľkých psychických problémoch spojených s bezmocnosťou pomôcť milovanej osobe v jej fyzických bolestiach. To psychické utrpenie otecka nie je potláčané fyzickou bolesťou a preto je veľmi silné. Rodička však potrebuje viac pocit Vašej prítomnosti ako akékoľvek iné akty pomoci. Stačí, ak ju držíte za ruku. Pri silných kontrakciách je to asi jediné a dôležité, čo pre ňu môžete urobiť.

Pozor, pôrod nezačína príchodom do pôrodnice. Potreba účasti otecka sa viaže na oveľa dlhší čas. Vlastne celých deväť mesiacov. Ak ste to „zvládli“ do prvých kontrakcií, verte, že to zvládnete i teraz, keď sa Vaša „pomoc“ stáva výraznejšou. Ťažko povedať, či rastie jej význam, no ide o zavŕšenie zázraku zrodenia nového života, ktorého ste spolutvorcom a ochrancom. Ak sa teda s mamičkou dohodnete na spoločnej túžbe priviesť bábätko na svet „spolu“, potom je vhodné zistiť si podmienky vedenia pôrodu v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Absolútnu istotu svojej prítomnosti pri pôrode, samozrejme, budete mať až na mieste. Môžu totiž nastať okolnosti, ktoré Vašu účasť znemožnia. Je dobré sa o tom vopred porozprávať s lekármi konkrétneho gynekologicko-pôrodníckeho zariadenia.

Čo ešte dodať? Je krásne byť spolu. Je neľahké zhostiť sa úlohy rodiča, tobôž úlohy fyzicky účastného otecka pri pôrode. Je to, podľa mňa, prirodzené a veľmi prospešné vzťahom v rodine. Je to tak trochu prelomenie tabu a zároveň prežitie náročnej no krásnej spoluúčasti. Budete sa potom inak pozerať na dieťatko i mamičku. Ale i mamičkin pohľad na Vás bude iný ako dovtedy. Ak Vám nebránia vážne dôvody, snažte sa byť pri tom.

Možno sa mýlim, no prítomnosť osoby blízkej „pacientovi“ mení i prístup zdravotníckeho personálu. Možno to chápať z rôznych uhlov pohľadu. Minimálne to pomáha odstraňovať pocit zatvorených dverí, za ktorými sa pacient stáva len „objektom“ niekoho práce. (Ospravedlňujem sa všetkým nespravodlivo dotknutým medicínskym pracovníkom, ktorí svoj profesionálny prístup k práci vždy spájajú i s ľudskosťou a nepôsobia „kastovnícky“ nadradene na pacienta.)

Ak Vám účasť pri pôrode okolnosti neumožnia, nezúfajte. Mamičke môžete byť nápomocný aj tak. Vaša prítomnosť pri prvých kontrakciách je možno pre ňu ešte potrebnejšia, ako „len“ pri pôrode samotnom.

Zrodenie nového života je dlhodobý proces, nie len jeho záverečná fáza je dôležitá. Ak sa budete spolu pripravovať na „prírastok“ v rodine, budete sa spolu učiť „dýchať“, budete spolu cvičiť, vyberať meno pre bábätko, pomôžete s masážou uboleného chrbta či nôh mamičke, budete spolu čítať a rozprávať sa o pôrode, Váš vzťah to iste upevní a manželka bude vo Vás cítiť oporu i keď budete „len“ čakať za dverami pôrodnej sály.