dnes má meniny Etela
zajtra Roman Romana
22.2. 2020
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň, mám skoro dvojročné dievčatko, môžete mi poradiť nejaký "trik" na uspávanie? Cez deň máme s tým trochu problémy. Chodíme spať spolu, ale ja to po čase vždy vzdám, lebo ma ide poraziť. Neznášam to uspávanie. Chcela by som, aby zaspávala pekne sama. Len ju položím do postieľky, zatvorím dvere a mám aspoň hodinku pokoj. Už máme toho plné zuby!!!!!! Ona vyzerá, že sa celkom dobre baví, keď mňa ide vychytiť. Keby sa tak dala kupovať trpezlivosť...
    Myslíte, že existuje niečo, čo môže urobiť z nášho zaspávania peknú chvíľku?? ... alebo ako to nazvať, to je jedno..
    Srdečná vďaka, netrpezlivo čakám na Vašu odpoveď

  • Dobrý deň. Mám 3-mesačnú dcérku. Posledný týždeň si začala cmúľať palček na ručičke pri zaspávaní a niekedy aj keď nespí. Dudlík nechce. Je dojčená. Ako ju to mám odučiť? Ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň. Naša dcéra bude mať o mesiac 3 roky a od januára začala chodiť do škôlky. V škôlke sa jej páči, s plačom sme nemali starosti a aj ráno sa zobudí a teší sa na deti. Problém však nastane pri obede, začne mať trucovitú náladu a niekedy aj zúri (s tým sa pasujeme od októbra) a nechce tam spávať. Prvý týždeň som chodila pre ňu o 12.00, vraj nech si zvykne. Druhý týždeň sme to skúšali, aby tam spala, no ona sa nechcela ani obliecť do pyžama. Pani učiteľka mi povedala, že si musí na to zvyknúť. Aký prístup zvoliť, aby tam spinkala? Pani učiteľka má k deťom taký prístup: keď nechceš, tak nemusíš. Ja svoje dieťa poznám a viem, že ak ju neprinútim voľačo spraviť, tak to nespraví. Bojím sa, že si zvykne na to, že pre ňu stále chodím. V marci nastupujem do práce a mala by som chodiť na školenie (2x týždenne). Prosím poraďte. Ďakujem.

  • Dobrý deň. Chcela by som sa spýtať, ako sa zachovať v prípade, že môj 1,5-ročný syn začne do mňa, resp. iných prítomných osôb, z hnevu kopať. Nepomáha vtedy, ani keď sa ho snažím uchlácholiť rečami, zobrať ho na ruky (nedovolí mi to), ani bitka. Som z toho nešťastná, lebo ho nechcem stále len biť, ale nechcem ani, aby bol rozmaznaný a aby si robil, čo chce. Chcem ešte dodať, že inak je to veľmi šťastný a usmievavý chlapček, málokedy cez deň plače, len keď nie je po jeho, tak všetko hádže o zem a bije nás.
    2) ešte sa chcem spýtať, čím môže byť spôsobené to, keď sa cca posledný mesiac budí v noci pravidelne medzi polnocou a jednou hodinou s plačom a nedá sa vtedy utíšiť. Plače cca polhodinu v kuse a až potom mi dovolí dať mu čajík a popritom zaspí. Dá sa tomu nejako predísť, resp. mu nejako pomôcť (predtým vždy pomohlo, že som mu hneď po zobudení dala čajík).
    Ďakujem.

  • Dobrý deň, mame takýto problém. Môj syn 3,5r v septembri nastúpil do škôlky. Od začiatku sa mu tam páčilo, ale asi po mesiaci pre zdravotné problémy nebol v škôlke asi 6 týždňov a ako tam mal ísť po takom čase, začal mi rozprávať, že on tam nejde, lebo je tam chlapec, ktorého volá Bydy-Bady, a ten mu robí zle, kričí a bije ho. Môj syn patrí k deťom, ktoré sa nebijú. Ak naňho ja doma skríknem, ak niečo zle robí, hneď mi povie, mami, prosím ťa nekrič. No a celá rodina už pozná z jeho rozprávania Bydy-Badyho, a že mu ubližuje. Vravela som to učiteľke, ale tá mi povedala, že to nie je pravda a ten Bydy-Bady je síce o rok mladší od detí, ale oni ho nechápu. Už mi viac starších detí vravelo, že ten malý je zlý, hádže sa o zem, pišťí. No a môj syn sa ho totálne bojí. Teraz je doma s kiahňami a keď dáme tému škôlka, tak mi povie, že on tam chodiť nebude a radšej bude stále chorý - no a tieto slová ma dosť bolia. Mohli by ste mi poradiť, ako by som mala ďalej postupovať?

  • Dobrý deň. Mám polročnú a takmer 4-ročnú dcéru, ktorá odkedy sme jej povedali, že Mikuláš jej priniesol balíček cez okno v jej izbe, má veľký strach, že tam cez okno príde nejaký ujo. Cez deň sa odmieta v izbe hrať a izbu zatvorí. V noci sa často budí s plačom a chce mať zasvietené. Ráno veľmi skoro vstane a schová sa na WC alebo sedí potme v kuchyni prípadne v obývačke, len aby nemusela byť vo svojej izbe. Neviem, ako jej vysvetliť, že cez okno nikto nepríde. Predtým bolo všetko bez problémov, inak chodí do škôlky a cez deň je veselá a spokojná. Ďakujem za odpoveď

  • Milá pani doktorka, som rozvedený a mám 6-ročného syna. Pravidelne sa s ním stretávam a vychádzame spolu veľmi dobre. So svojou novou partnerkou čakáme dieťa. Prosím o radu ako 6-ročnému dieťaťu vysvetliť, že to bude jeho vlastný súrodenec aj keď sa narodí v inej rodine? Ďakujem.

  • Mám 6-ročnú dcérku a 3-mesačné dvojičky. Nech sa snažím akokoľvek, nič nie je dobré pre ňu, stále sa uráža a je aj hrozne papuľnatá, občas je to na nevydržanie. Na deti som sama a tak sa snažím, aby bolo všetko perfektné, ale s malou si už neviem rady. Nemyslím si, že žiarli, skôr si presadzuje svoje a odmieta si upratovať izbu a poslúchať. Neviem, ako jej dohovoriť a keď to už nejde po dobrom, tak kričím, čo ma zase potom mrzí, ale keďže som na všetko sama, lebo muž je stále v práci, už si neviem rady, ako ju zvládnuť, aby nám za pár rokov neskákala po hlave. Biť ju nechcem a kričať ma tiež nebaví a aj tak to nepomáha. Čo mám robiť? K dvojičkám sa chová pekne a veľa pomáha, ale inak sa správa strašne drzo.

  • Dobrý deň, mám na vás otázku ohľadom výchovy 3-ročnej dcéry. Zo skúseností
    viem, že dieťa si záchvatmi plaču snaží presadiť svoju vôľu a donútiť matku
    ustúpiť. Niekedy je možnosť dieťaťu vyhovieť, inokedy nie. Čo robiť v
    takých prípadoch, keď dieťa plače tak moc, že sa hádže o zem, celé sa
    pritom spotí a druhí sa pri nás zastavujú nechápajúc, čo to dieťa tak
    vystrája.
    Ja sa poväčšinou dcéru snažím utíšiť tak, že ju vezmem do náručia, pritúlim
    k sebe a čakám dovtedy, až sa upokojí. Trvá to však niekedy dlhšie.
    Učiteľka v škôlke má na to iný názor. Ona zvýši hlas, poriadne na ňu
    nakričí a tak dcéra so strachom okamžite zmĺkne. Nabáda ma, aby som si aj
    ja s ňou spravila takýto poriadok. Do škôlky však dcéra chodí už tretí
    mesiac s plačom, i keď vždy na konci povie, že tam bolo dobre. O učiteľke
    tvrdí, že je zlá. Je na mňa aj dosť naviazaná, ale to nedokážem
    ovplyvniť.

  • Dobrý deň, možno mám problém neobvyklý, no neviem si rady. Mám polročného syna, ktorý sa nechce voziť v kočíku. Už ho dávame aj sedieť, lebo pohybovo je veľmi šikovný a ani to ho nebaví. Vydrží pár minút a začne sa rozčuľovať. No keď si ho vezmem na ruky je hneď ticho. Vzhľadom k tomu, že je tu zima a syn je už ťažký, vyberať ho z kočíka nemôžem, no von chodiť musíme a mám pocit, že sme jediní na okolí, ktorým dieťatko v kočíku place. Musím ešte pripomenúť, že sme prešli cez hlboký kočík, športový a teraz máme golfky. Ďakujem moc za odpoveď