dnes má meniny Etela
zajtra Roman Romana
22.2. 2020
    Mgr. Dorota Smetanová
    Poradňa pre šťastnú detskú dušu

    Netrápte sa! Poradíme Vám, ako vychovávať detičky od útleho veku, aby v dospievaní a dospelosti z nich vyrástli ľudia, odolní voči psychickým poruchám.

    So svojimi odbornými i súkromnými skúsenosťami sa s Vami rada podelí:
    Mgr. Dorota Smetanová.

    Za citlivé a porozumenia plné odpovede v Psychologickej poradni ďakujeme aj:
    PhDr. Dorote Kopasovej, CSc.
    MUDr. Jele Maliarikovej
    PhDr. Marekovi Linhovi
     

    240
  • Dobrý deň, som mama 4 a pol ročného dievčatka, volá sa Veronika má ešte sestričku, s ktorou má veľmi pekný vzťah aj vďaka tomu, že sú obe doma spolu. Dcérka pôjde do škôlky až do predškolskej, keď bude mať mladšia 3 roky. Teraz je s nimi na materskej manžel, ktorý sa im veľa venuje. Problém je v tom, že staršia dcérka je hanblivá k dospelým, nechce s nimi komunikovať. Keď sa jej niekto niečo spýta, buď len zamrmle alebo sa len usmeje a sklopí hlavu. Nechcem ju nútiť, ani ju neupozorňujem, že je hanblivá, ani jej nič nevyčítam, len mi, prosím, poraďte, ako ju mám správne motivovať, aby sa jej pri dospelákoch rozviazal jazyk, s deťmi taký problém nemá. Ďakujem

  • Dobrý deň, moja dcéra má 6 rokov a syn 2 roky. Problém začíname mať s dcérkou, sú dni, keď je všetko v pohode a sú dni, keď sa ráno zobudí s tým, že má „zlý deň“ je nepríjemná, nič sa jej nechce, chce odo mňa, aby som ju obliekala, umyla zuby, na všetko má čas, ráno sa ponáhľame do práce a ona zavelí, že „ona do škôlky nejde“, v škôlke začne robiť scénu ako deti, ktoré idú prvýkrát do škôlky, hodí sa mi okolo krku - no strašné.

  • Som slobodná matka 5-ročného chlapčeka. Bývame so starými rodičmi, aby sme boli trochu väčšia rodina a takisto preto, aby mal Oliver mužský vzor aspoň v dedkovi. So správaním nemáme problémy ani doma ani v škôlke. Problémom je, že nemá rád cudzie prostredie a zmeny. Úplne sa zablokuje, nevstúpi do miestnosti k návšteve, nechce ísť do druhej triedy, keď sa pre chorobu spájajú. Akonáhle vidí iné ako dobre známe tváre, tak s ním nepohnem. Keď je z dôvodu zmeny (vystúpenie v škôlke, veľká rodinná oslava, zastupujúci lekár) pod stresom, badať na ňom nervózne pohyby a nervózne pokašliavanie určitý čas, niekedy aj mesiac po udalosti. Ako mu mám pomôcť vyrovnať sa so zmenami?

  • Dobrý deň. Moja 15-mesačná dcérka pri sedení (v kočíku, v detskej stoličke...) sa tak vypína – tlačí sa o to, na čom sedí a myslím, že jej to „robí dobre“. Je mi to veľmi nepríjemné, v kočíku posedí „bez toho“ len chvíľu, potom ju musím len vybrať z kočíka, aby prestala. Prosím, poraďte mi, čo mám robiť. Dávam ju sedieť, len keď je to nevyhnutné, ale bez kočíka sa s ňou nikde nepohnem. Býva tento problém častejší, alebo sme skôr výnimka?

  • Mám ročnú dcérku, ktorá je veľmi živá a bystrá. Môj problém spočíva v tom, že neviem, ako postupovať. Vždy si vynucuje nosenie na rukách a ak nie je tak, ako chce, začne trucovať a neuveriteľne jačať a kričať, je nervózna, kope a vypína sa. Najväčší problém je, keď ideme von, lebo niekedy naozaj nevládzem niesť ju a druhou rukou ešte tlačiť kočiar. Prosím, poraďte mi, nechcem, aby z nej vyrástlo dieťa, ktoré si všetko vynucuje plačom a krikom. Takisto je to aj pri veciach, ktoré ju zaujmú, ale tu už dokážem odvrátiť jej pozornosť. Ešte dodám, že je prvým vnúčaťom v rodine a od mala sa všetka pozornosť sústreďovala len na ňu. Taktiež sme ju ako malú nenechávali plakať a snažili sme sa ju vždy utíšiť. To je jedna časť problému a tá druhá spočíva v tom, že nechce cez deň spávať. Niekedy zaspávala vonku, ale teraz to už nie je možné, lebo v kočiari nechce ani sedieť, okamžite sa postaví. Je normálne, ak ročné dieťa spáva cez deň len 20 min. až 1 hodinu? Možno nervozitu dieťaťa nejako upokojovať? Mám obavy, aby sa u nej v budúcnosti neprejavili problémy hyperaktivity. Ďakujem za radu.

  • Dobrý deň, mám na Vás prosbu. Mám 3,5-ročnú dcéru, ktorá od januára chodí do škôlky. Nástup sme zvládli dobre, ale v apríli bola chorá a bola som s ňou doma. Odvtedy má s chodením do škôlky problémy. Vodí ju manžel, ale akonáhle som na odchode do práce, začne plakať, že jej za mnou bude smutno. Ja ju vždy vystískam a poviem jej, že ju ľúbim, ale veľmi to nepomáha. Plače aj po mojom odchode, celú cestu do škôlky a aj tam. Po manželovom odchode sa upokojí a je všetko v poriadku. Pýtala som sa jej na škôlku, ale tam je spokojná. Vždy mi povie, že sa jej tam páčilo. Rada by som to manželovi nejako uľahčila, ale neviem ako. Poobede chodím pre ňu ja a do večera sme spolu, lebo manžel chodí neskoro. Ďakujem za radu.

  • Mám 10-ročného syna, vychovávam ho sama, som rozvedená, bývame spolu so starou mamou – 70-roč. bývalou učiteľkou. S otcom je syn v kontakte len veľmi zriedka, lebo je cudzinec a žije v NSR. Mám problém s tým, že sa syn v prípade nejakého konfliktu nevie dostatočne ovládať, vypukne v takmer hysterickú reakciu, zúri, má tendenciu plakať, kričať, hádať sa... najradšej by nás možno aj fyzicky napadol, je telesne vyspelý, meria 165 cm /60 kg. Potom ako sa upokojí, tak sa s ním dá rozprávať, aj sa ospravedlní, aj to oľutuje, ale v momente konfliktu je to zlé. Má po mne diagnostikovanú migrénu a niekedy takýto záchvat zúrivosti vyvolá u neho bolesť hlavy.
    Ja zatiaľ postupujem tak, že si v tej chvíli prestanem všímať, odídem od neho, nechám ho napr. v detskej izbe... s tým, že keď sa upokojí, tak môžeme ďalej spolu komunikovať. Je jedináčik, je na mňa príliš fixovaný, ale v bežnom živote je pomerne praktický a samostatný. Mama je toho názoru, že k tomu nepristupujem správne. Prosím o Váš názor a návrh riešenia.

  • Dobrý deň, prosím, poraďte nám v takomto probléme. Máme skoro 3-ročnú dcérku, ktorá pár dní, čo začala chodiť do škôlky. Chodíme na adaptačnú dobu, na pár hodín doobeda a do aj zo škôlky ju nosí manžel, pretože ja za prácou cestujem a idem skoro ráno z domu. Je to veľmi rozumné dievčatko, krásne rozpráva od 1 a pol roka, úžasne sa vie aj sama hrať. Do škôlky ale nechce ísť, po prehováraní ide, v škôlke ju berie učiteľka z rúk manžela takmer nasilu a v škôlke len stojí, nechce sa zapojiť do hier. Má tam obľúbený vankúšik a bábiku. Nezoberie si ani čajík, ani chlebík, nevypýta sa ani na záchod. Viem, len teraz tam začala chodiť, len neviem, či máme doma škôlku stále rozoberať, debatovať o nej, lebo veľmi nechce o nej rozprávať. Doma máme starkú, ktorá aj doteraz bola s ňou, má ju veľmi rada, ale mali sme pocit, že už je načase privykať si na kolektív. Myslím, že treba len vydržať, alebo čo by ste nám poradili?

  • Dobrý deň. Mám 9 ročného syna, nadpriemerne inteligentného a primerane „živého“. V poslednej dobe má ale najväčšiu radosť zo samých negatívnych vecí. Vyhľadáva hry, kde sa strieľa, kreslí postavy, ktoré na seba útočia, alebo havárie, znetvoruje tváre na obrázkoch v časopisoch, jeho myšlienky sú deštruktívne a všade je pri tom veľa krvi. Som si vedomá toho, že nie vždy som ho ukontrolovala, aké filmy pozerá, aké hry hrá. Som z toho ale veľmi znepokojená. Začali sme sa viac o tom rozprávať, mám dojem, že to trochu pomáha, ale napriek tomu by ma zaujímalo, či to nemôže znamenať nejaký jeho psych. problém (nechce sa veľmi otvoriť), aby to nemalo nejaký negatívny vplyv na jeho ďalší duševný vývoj. Zároveň prosím o radu a povzbudenie, ako dosiahnuť, aby ľahšie vyjadril svoje pocity. Ďakujem

  • Dobrý deň. Mám 3 detičky - dievčatá. Najstaršia má 5,5 roka, druhá 3 roky a tretia 6 mesiacov. Dievčatá sú hrozne zlaté, šikovné a veselé. Podarilo sa nám zvládnuť príchody súrodencov bez žiarlenia, aj obdobia vzdoru sme prežili v pohode. Problém ale začína byť s tou najstaršou. Často začína mať dni, kedy jej všetko vadí, nič nie je dobre, keď neurobím to, čo chce, tak sa oduje a je jedovatá. Stalo sa, že chcela ísť zrazu na prechádzke opačným smerom, ako sme išli. Vysvetlila som jej, že to nejde, lebo ideme na úrad vybaviť niečo a úrad je týmto smerom. Akoby ma vôbec nepočúvala, začala ukrutne plakať, že ona chce ísť opačne, zúrivo ma ťahala za rukáv a zlostne na mňa kričala. Potom si oduto založila ruky a s dupotom pochodovala predo mnou hundrajúc si, že ju to už nebaví, že vždy velím len ja. Tiež máva dni, kedy je teatrálna, vzdychá, jojká, achká a všetko je pre ňu ťažké a nezvládnuteľné. Je to normálne, že je dieťa v tomto veku také náladové? Jeden deň jazdí na bicykli bez problémov, druhý deň sa bojí šľapnúť na pedál, lebo, čo keď spadne. Jeden deň spadne, vstane, opráši sa a ide sa ďalej. Druhý deň ostane na zemi, plače akoby mala polámané nohy, presviedča ma, že nemôže vôbec chodiť, že treba ju niesť a dať obklad a uložiť do postele a pritom sa len potkla ako 100x predtým. Už neviem, čo od nej mám čakať, akú bude mať kedy náladu a hlavne ako reagovať na tie jej nálady. Ďakujem