dnes má meniny Sabína
zajtra Dobromila
27.10. 2020

Veľká noc u nás...

Pi, 04/29/2011 - 11:55 — marussincek

Printer-friendly versionSend by emailPDF version
Vaše hodnotenie: žádný Priemer: 4 (28 votes)

Neviem ako vy, ale ja som nikdy nepatrila k veľkonočným nadšencom, ktorí sa tohto sviatku nevedeli dočkať. Nepretekala som sa so spolužiačkami v počte kúpačov, nevyčkávala som na Veľkonočný pondelok netrpezlivo pri okne. Nevyžívala som sa v tej prazvláštnej zmesi rôznorodých voňaviek a už vôbec som neviedla štatistiku, „koľkokrát som sa musela prezliekať“...
Neuveriteľné, ako jediný okamih dokáže človeku zmeniť celý život, ako mu „poprehadzuje“ priority, zmení pohľad na svet... Pre mňa bol takýmto momentom okamih narodenia mojej dcérky. Dodnes mám slzy v očiach, keď si spomínam na naše prvotné spoznávanie sa, na jej drobné rúčky a pohľad plný absolútnej dôvery... Áno, prevrátila mi život „naruby“, svojou prítomnosťou ho zmenila od základov. Ale – KRÁSNE zmenila... Vďaka nej všetko získalo nové farby, jej energia a optimizmus ma denne napĺňa neopísateľným šťastím. S ňou už Veľká noc (a vlastne aj akýkoľvek iný deň) nie je len „povinnou jazdou“ a núteným sviatkom. Zrazu som jej o ňom chcela všetko porozprávať, ukázať jej bohaté veľkonočné tradície, dopriať jej zážitok zo šibačky a oblievačky... A tak sme si doma spravili pestrú „výrobnú dielňu“, z ktorej vzišli maľované či oblepené kraslice, rôzne papierové ozdoby na okná a dvere v podobe veselých zajačikov a barančekov, do vázičky sme nazbierali kašky a narcisy.
Ráno sme, tak ako sa patrí, privítali výskotom, keď nás náš tatino vyoblieval studenou vodou a naháňal po dome s krásne vyzdobeným korbáčom. A dcérke pre radosť sme si trošku "požičali" tradíciu z Nemecka a v záhradke sme ukryli niekoľko čokoládových vajíčok. Bolože to zábavy pri ich hľadaní! Naša maškrtníčka s košíčkom v ruke neobišla jediné zákutie, jediný kríček :)
Veľkonočné poobedie sme zase strávili v prírode – spravili sme si nádherný cyklovýlet pri neďalekú priehradu, kde dcérka pozorovala naháňajúce sa rybky, pretekala sa s motýľmi a dokonca sme zazreli aj vzácnu salamandru, vyhrievajúcu sa na slniečku... Manžel nás vzal pri lesnú studničku s krištáľovo čistou vodou, ktorá sa trblietala v lúčoch slnka. S úsmevom som sledovala moje malé-veľké dievčatko, ktoré neustále radostne poskakovalo okolo tatinka, a bola som vďačná. Za to, že ich oboch mám, za tento krásny deň, i za Veľkú noc, pretože sme SPOLU... A myslím, že sa hrdo zaradím medzi veľkonočných vyznavačov a na budúci rok už budem poctivo rátať kúpačov. Tých dcérkiných... 