dnes má meniny Oto
zajtra Mikuláš
5.12. 2020

Poporodna depresia

Ut, 11/30/1999 - 00:00 — mamatata2019

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Najde sa niekto, kto odhodi predsudky a podeli sa so mnou o skusenosti
pri prezivani poporodnej depresie? Ja osobne som sa stretla s odmietavymi postojmi a nepochopenim.

Komentáre:
mamatata2019 »
Ne, 01/13/2002 - 14:08

Ahoj, samozrejme sa s tebou podelim o moju poporodnu depresiu. Mam uz dvojrocneho syna, no na cas po jeho narodeni nezabudnem nikdy. Prvy mesiac som bola taka vycerpana a mala som ky strasny pocit zlyhania, lebo moj synator len plakal a plakal a ja som si samozrejme myslela ze od hladu...Lezala som s nim v nemocnici este dva tyzdne a bola som rada, ze su na oknach mreze. Vobec som po tazkom porode nemala ten pocit ako vo filmoch, ze zrod nasho syna bol najkrajsim zazitkom na svete a ze som stastna. Bola som len vycerpana a chcela som spat. V podstate som tento pocit mala asi rok, za ktory nas syn neprespal jedinu noc. V porodnici mi nikto s depresiou nepomohol, ked som rano priniesla syna na novorodenecke, ze uz nevladzem, ze je ticho len ked ma prsnik v pusinke a ze celu noc som nespala, dozvedela som sa ze som hekticka a mam sa ukludnit. Nikoho nenapadne poslat za vami psychologicku. Ked som na vizite tvrdila, ze maly nie je v poriadku, lebo je ticho a nejaky otapeny, dozvedela som sa, ze co sa mi stale nepaci, raz ze place, raz ze je ticho. Ze sa mam starat o svoju "mliekaren" a ze o dieta sa postaraju oni. Po zmerani mal 38.3 stupnovu teplotu. Pretelefonovala som niekolko tisic s manzelom a plakala a plakala. Ked ma konecne so zdravym synom pustili domov vsetko sa ukludnilo. Babina povarovala aspon medzi dojceniami a ja som spala a spala...