moj pribeh nebude dlhy ale o to smutnejsi.po dlhych mesiacoch som nasla velmi dobru pracu,dobru kolektivu som mala a aj s vyplatou som bola velmi spokojna.LEN prave vtedy som aj otehotnela o com som nevedela par mesiacov.velmi som sa bala povedat v robote,bala som sa ze ma vyhodia.vtedy som byvala NA UBYTOVNI s druhom.na babetko sa vtedy tesil ale len do vtedy kym nedozvedel ze to bude dievcatko.den co den ma tyral psychicky,parkrat ma aj udrel tehotnu.nemala som kam ist,dali ma do druhej izby.pracovala som do 8mesiaca.kazdy den som plakala lebo som bola velmi nestastna.dozvedela som aj to ze moj ocko je velmi chory.mama mi povedala ze tak velmi sa tesi na tu malicku.s ockom sme nerozpravali dlhsi cas.malicka sa narodila,druh nas opustil a vobec sa o malu nestara,nema o nas vobec zaujem.jemu su prvorade chlapi z krcmy. popri radosti z narodenia babetka mam aj smutok lebo ocko zomrel ked malicka mala 3tyzdne.ani ju neuvidel lebo vtedy uz bol v poslednom stadiu a ziva mrtvola...najhorsie je to ze som ostala na vsetko sama.svokrovci nas nenavstevuju hoci sme nikdy nepohadali.a ta mala je aj u nich prva vnucka...